História

Stará ulica
Hospodárske budovy
Žiarsky salaš v roku 1935Žnice
Salaš v Žiarskej doline
Obec Žiar vznikla na klčoviskách chotá koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Prvá doložená zmienka pochádza z roku 1349, kedy pozemky patrili rodine Smrečiansky-Szentiványi. V ich vlastníctve zostali mnohé nasledujúce storočia. V 15. a 16. storočí bol Žiar administratívne spojený so Smrečanmi. Obec sa osamostatnila až v druhej polovici 18. storočia, a to okolo roku 1760.

Podľa všeobecnej mienky tunajších občanov vznik obce Žiar sa datuje od zničenia niekdajších obcí Svätý Duch a Svätý Štefan. Dedinky Svätý Duch a Svätý Štefan rozprestierali sa v 17. a 18. storočí v časti dnešného chotára obce Žiar.

V starých dobách vraj ľudia spaľovali zomrelých na mieste dnešnej obce Žiar. Ohne svietili - žiarili, preto toto miesto nazvané bolo ľuďmi Žiare (od žiara, žiariť), z čoho je vraj dnešné pomenovanie Žiar.

Dávni obyvatelia Žiaru sa zaoberali výlučne chovom oviec, poľnohospodárstvom a od 18. storočia sa spomína i tradičné pálenie dreveného uhlia - uhliarstvo. Objavujú sa i zmienky o ťažbe zlata a striebra.

Tradičným zamestnaním miestneho obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia zostáva chov oviec, poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Po druhej svetovej vojne, v období socializmu a i v súčasnosti k poľnohospodárskej výrobe pribúdajú možnosti zamestnania v priemyselných podnikoch a firmách v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Ružomberku.

Zamestnania je asi 60% robotníkov, 20% roľníckych robotníkov s veľmi malými majetkami, 10% murári, 10% tesári.

Hlavné plodiny sú: žito domáce ozimné i jarné, jačmeň - jarec dáva dobrú úrodu, ovos je hodne siaty pre statok - kone, polovina - jarec zmiešaný s ovsom, pšenica len vo veľmi malom množstve, zemiaky, ktoré sú vedľa žita a jarca hlavnou zložkou výživy tunajšieho obyvateľstva, a preto sú najviac pestované, červená a biela ďatelina - trojka a švédska lucerna, repa - burgundia. Mimo týchto plodín sa hodne pestuje ľan a konope na plátno... V menšej miere sa pestujú: ľadník, kapusta, červená repa - cvikla, hrach, bôb, mak a iné.

Domáceho dobytka dochovávajú tunajší obyvatelia dosť. Zvlášť je rozšírený chov ošípaných ako najlepšej a dosť istej tržby v terajšej dobe. Ďalej hodne dochovávajú ovce, rožný statok, kone, menej kozy.

Ovce sú krížené valašky s východofrízkou ovcou. Letujú na holiach... Pastieri bývajú v kolibách.

Ťažným dobytkom v gazdovstve je kôň a vôl, a to asi vyše tretiny vlastného chovu. Kone buď odchovávajú doma, alebo ich kupujú najviac zo Spiša a z Liptovského Svätého Mikuláša. Kozy sú malo dochovávané. Chovajú ich len najchudobnejší obyvatelia a pastieri.

Husi tiež dochovávajú hodne na predaj, ale i pre perie, masť i mäso. Menej kačky a len výnimočne morky a moriakov. Holubov a zajacov je tiež dosť.

Zamestnania je asi 60% robotníkov, 20% roľníckych robotníkov s veľmi malými majetkami, 10% murári, 10% tesári.